Eurolanche

Čo sa tieto dni od Avs učíme

Už sa to nedá... Dookola písať o tom istom. Stále len negativizovať, rozčuľovať sa, kritizovať... Bla, bla, bla, bla, bla, bla. O čom vlastne písať? Keď je všade prázdno. Proste je tu veľké nič. Nič sa nedeje. Nič sa nehrá. O nič nejde. Nič sa nestane. Nikdy. Nič, nič, nič. Ničota.

Seriózne, je fakt zbytočné dookola kritizovať. Aký paradox. Pretože ja by som veľmi rád kritizoval. Rád by som poukázal na konkrétne chyby tímu. Na to, čo sa má zlepšiť. Chcel by som kritizovať tak, ako sa na tím NHL a vlastne akýkoľvek iný tím patrí. Lenže tu sa fakt už nič nedá robiť. Tu je to tak, že to, čo je normálne, tu už nemá viac priestor. Akoby sme sa ocitli v medzipriestore, za hranicami vesmíru, kde sme v ničom a ideme ďalej k ničomu.

Predsa len sa môžeme pozrieť na súčasné dianie v tíme a to formou „čo nás tento tím učí“, resp. už stihol naučiť.

1. Jadro nikdy nič nevyhrá

Je jedno, aké sa zmeny (a či vôbec) nejaké sa v ďalších mesiacoch v klube udejú, pokiaľ nezasiahnu niekoho z tzv. jadra – Duchenea, Landeskoga, Barrieho, Johnsona, MacKinnona a Varlamova. Všetci sú súčasťou organizácie, ktorá prehráva. Všetci sa naučili prehrávať. Berú to ako fakt – ako fakt, že sa zdravý človek ráno zobudí. Neveria si v ničom. Necítia už žiadny hnev. Fungujú zo dňa na deň. Sú to obyčajní ľudia a fungujú rovnako ako my. Prežívajú a nevedia, čo sa stane a čo by sa malo stať, aby sa niečo stalo. Ich vyjadrovanie prešlo niekoľkými fázami. Najprv sľubovali, že sa všetko zlepší, dnes pripomínajú v pozápasových tlačovkách zombíkov. Len tak rozprávajú, nevedia čo. Lebo ani nevedia, čo by mali presne hovoriť a čo sa na toto dá povedať. Taký Duchene tu je už osem rokov, z toho zažíva sedem rokov prehier a faciek od zápasu k zápasu. Bohužiaľ, toto jadro sa nakazilo akceptovaním prehier a už nikdy za žiadnych okolností nebude spoločne v Denveri fungovať na jednotku. Z tejto traumy, ktorú momentálne hráči spomínajú, sa spamätajú iba vtedy, keď sa rozpŕchnu do iných tímov do totálne iného prostredia.

2. Duchene musí byť dnes vymenený

Duchene je tu naozaj už osem rokov. V play-off bol na sedem zápasov. Okrem toho nič. V porovnaní so svojimi rovesníkmi sa musí cítiť strašne, keďže Colorado podľa môjho letného výpočtu patrí medzi najstabilnejšie najhoršie tímy ligy už niekoľko rokov. Ak sa niekto nakazil coloradskou traumou najviac, je to len a len Duchene. V kombinácii s jeho vysokými nárokmi na jeho vlastné výkony je to vražedný koktejl. Nech sa bude snažiť akokoľvek, nikdy nedostane z hlavy to, čo prežíval dlhé roky po  vstupe do NHL. Je úplne jedno, že teraz dáva góly a je lídrom tímu. Za Colorado nikdy Stanley Cup nevyhrá a sám si je toho vedomí. Už dnes je neskoro na jeho výmenu. Klub ho musí poslať preč čím skôr, kým má ešte hodnotu.

3. Stratená nádej

Čo je horšie ako skončiť posledný v NHL a prípadne nevyhrať ani jeden z 82 zápasov? Stratiť nádej. Fanúšikov Avs z celého sveta stratili definitívne akúkoľvek nádej. Hovorím o 99 percentách. Zvyšné 1 % z nich sa bojí negativizmu a zlých vyhliadok natoľko, že si utvorilo akýsi obranný mechanizmus a všetkým takýmto predpovediam sa bude brániť, aj kebyže by Colorado „vypadlo“ z NHL. Fanúšikovia sú bezmocní a zúfalí. Čakali aspoň niečo lepšie, nič veľkolepé, no na miesto toho sledujú najhoršiu sezónu v histórii Colorada a Quebecu zároveň. Cítia sa ako odstrčení. Ako tí, ktorých názor nikoho nezaujíma. Ak Ducheneovi zostane v podvedomí spomienka na denverskú osemročnú nočnú moru, tak fanúšikom dvojnásobne. Už nikdy sa nebudú cítiť uvoľnení, nikdy nebudú oslavovať naplno, lebo vždy si spomenú na to, čo sa stalo v sezóne 2016/17.

4. Kríza, aká tu nikdy nebola

Colorado má našliapnuté, aby sa ďalších 10 rokov nedostalo z tejto pozície a umiestňovalo by sa pravidelne na posledných piatich miestach. Tento tím naozaj pôsobí oveľa horšie ako Edmonton Oilers z minulých sezón. Nielenže klub zlyháva v personálnych otázkach, ale aj v draftovaní hráčov, výmenách a všeličom inom. Je to kríza, ktorá v NHL ešte možno nebola. V porovnaní s Edmotonom je na tom Colorado už teraz horšie. V žiadnom prípade nemá tak silný hokejový trh ako kanadský tím. Ak sa teraz začal absolútny pád na dno, z roka na rok sa nezastaví. Vážení, toto, čo vidíme, bude dlhoročným trendom na ďalších 10 rokov, ak sa nerozhýbu megalomanské zmeny siahajúcej od najvyšších miest do najnižšie. A čo príde potom, ak sa naplní negatívny scenár? Zánik klubu alebo jeho sťahovanie. Už v minulosti som písal články v štýle „to, čo sa práve deje mi nedáva žiadny zmysel, ibaže by to robil niekto naschvál, lebo chce klub dostať do iného, lukratívnejšieho miesta“. Nikto by neveril tomu, že táto sezóna dopadne tak, ako dopadá. Nikto možno neuverí dnes ani sťahovaniu. Lenže v prípade Avs je teraz možný akýkoľvek scenár. A iba ten najnegatívnejší.

5. Sakic neuspel 

Joe Sakic. Legenda klubu, ktorá mu výrazne pomohla. Iba na ľade, mimo neho absolútne nie. Už len to, že súhlasil s deľbou práce s Patrickom Royom robí z neho spoluvinníka súčasnej situácie. V sezóne 2013/14 mal pred sebou klub, ktorý mohol do troch rokoch vyhrať Stanley Cup. Šikovnú partiu nedokázal udržať pohromade. Prišiel taký rozpad, ktorý nemá v NHL obdobu. Navyše, žiadny jeho ďalší krok nie je možné považovať za úspešný. Teda ak nerátame dlhodobé a finančne primeraný zmluvy pre hráčov z jadra. Lenže to sa vraciame zas k bodu jeden a do začarovaného klubu, ktorý tento klub môže pochovať definitívne a spraviť z neho Atlantu Thrashers so všetkými, čo k tomu patrí.