Eurolanche

Musíme byť trpezliví

Ak ste uverili tomu, že titulok tohto článku myslím vážne, tak som vás nachytal. Je to čistá irónia – rovnaká irónia ako to, čo predvádzajú hráči Colorada. Irónia na hokej. Tešil som sa, keď prišli tri výhry v rade. Nepísal som ani jednu negatívnu vec, aj keď by sa dala určite nájsť. Konečne som mal po prvýkrát v tejto pokašlanej sezóne pocit, že sa začína niečo meniť. Bol to však doslova výkrik do tmy. Klamstvo, fake, podvod. Uspokojenie na pár hodín. Bujará párty, po ktorej prišlo vytriezvenie, bolesti hlavy a zvracanie. Nijak inak sa nedá povedať to, čo sa stalo v posledných troch stretnutiach. Fatálne prehry, odovzdaný výkon, nefungovanie žiadneho systému, pád na dno v oblasti presiloviek a oslabení, návrat „starého dobrého“ Berru.

Ak som ja a vy mali nejakú nádej po troch výhrach, posledné dni táto nádej padla do zabudnutia. Posledné zápasy totiž dokázali, že sezóna je definitívne stratená. Teda do momentu, keď sa niekto konečne odhodlá niečo spraviť. Má Sakic gule na to vyhodiť Roya? Nie. Skôr bude potichu vyčkávať a bude verný svojej povesti tichého hráča. Bude Roy sebakritický a odíde? Nie, nikdy takým nebude. Kto potom má niečo spraviť? Josh Kroenke. Postaví sa proti svojim kamarátom? Asi nie. Na internete sú tisícky fanúšikov, ktorí „vedia“, čo je pre ich tím najlepšie. Ste to aj vy, diskutéri, som to aj ja, autor. Lenže mám pocit, akoby teraz naozaj nikto nevedel, čo spraviť skôr a kto by mal zmeny iniciovať. Colorado sa dostalo do začarovaného kruhu. Je Blúdnym Holanďanom v oceáne menom NHL. Len tak si ide, nikto ho neriadi a nikto nevie, čo sa deje.

V diskusiách (nielen na Eurolanche.com) som postrehol, že niektorí fanúšikovia sa spoliehajú na to, že o rok či dva bude všetko inak. Ako keby medzi riadkami písali, že my, veľkí kritici a všetci ostatní musia byť trpezliví. Najradšej by som teraz napísal v reakcii na to jednoslovnú nadávku. No to iste! Trpezliví sme od roku 2005, keď sa Blúdny Denver preháňa slimačím tempom a pomaly sa potápa ku dnu a znova ide na hor, aby opäť a opäť padol. K trpezlivosti ma už v prípade tohto tímu nikto nepresvedčí. Vezmite si nasledujúci príklad. Colorado skončí tento rok posledné, na drafte si vyberie prvú voľbu, veľkú hviezdu. Počkať, počkať. Necítite deja vu? Nevyberalo Colorado hádam posledné roky vysoko na drafte vrátane prvej voľby? Čo sa stalo s týmito hráčmi? Odpoveď je jednoduchá. Hrajú za Avalanche, niektorí z nich sú v najlepšom mladíckom veku a všetkých spája jediné – okrem nováčikovskej trofeje nikdy nič nevyhrali. Mnoho ich rovesníkov to dotiahlo v NHL podstatne ďalej. Lenže my čakáme, čakáme, draftujeme, draftujeme a stále sa nič nedeje. Čiže aj keď ďalšie dva roky budeme vyberať z prvého miesta, nič sa nezmení. Neveríte tomu? Asi ani v Edmontone tomu neverili a pozrite sa, kde je tento klub. Na krásnom poslednom mieste v celej lige – delí sa oň s Coloradom. Takže takto dopadol náš tím, ktorý sa od roku 2005 mení...

Trpezlivosť si do úst nemôže vziať do úst žiadny predstaviteľ, tréner či hráč z Colorada. Trpezliví sme boli už dosť. Oni to vedia. Stačí si vypočuť to, čo hovoria po zápasoch. Nevedia, čo majú hovoriť. Je im trápne hovoriť. Tento cirkus musí niekto zastaviť, ale mám obavy, že sa nič nestane. Keď dokáže prehrávať Edmonton roky, môže aj Colorado, nie? Celý paradox je táto „krásna“ jubilejná 20. sezóna. Podľa rôznych zdrojov sa Roy neporúča práve preto, že je to jubilejná sezóna, v ktorej sa hrajú dva zápasy pod holým nebom v Denveri. Pretože je to symbolická sezóna, výročná a treba si ju vážiť. Lenže nie je to paradox, že práve v takej jubilejnej sezóne by sa mal niekto vzoprieť, postaviť, buchnúť po stole a zachrániť ju čím skôr, keď sa ešte dá? Americký paradox, falošný úsmev, kamarátske vzťahy. Takýmto spôsobom sa z 20. sezóny stane najväčšia hanba v histórii Avalanche okorenená divokými prehrami proti Detroitu na Coors Field. 

Pekný začiatok týždňa.

Súvisiace články

Prečo môžeme len tak kritizovať

Konečne?!

Kto mi vráti peniaze za Gamecenter?