Eurolanche

Kto mi vráti peniaze za Gamecenter?

Žiadne emócie, ľahostajnosť, povzdych, frustrovanosť, nezáujem. Tak by sa dali opísať pocity, ktoré prežívam počas sledovania zápasov Colorada Avalanche v tejto sezóne. Situácia je rovnaká každý jeden zápas, asi s výnimkou na úvodné dva-tri duely. Toľko málo totiž stačilo na to, aby sme si uvedomili, že sezóna je nadobro stratená. Nikdy predtým sa ročník pre Avs nezačal a neskončil tak rýchlo. Katastrofa, beznádej, utrpenie očí.

Pred začiatkom sezóny som si s radosťou kúpil NHL Gamecenter. Čo na tom, že v porovnaní s minulým rokom jeho cena pre nás, Európanov, takmer dvojnásobne vzrástla? Našťastie som našiel kolegu Braňa, s ktorým si aplikáciu kúpili na polovičku. Nebyť jeho, asi by som si teraz trieskal hlavu o stôl. Nebaví ma sledovať hokej Colorada, nemám chuť vstávať skoro ráno, nemám chuť povzbudzovať. Opakujem, to všetko po prvej desiatke zbabraných duelov.

Celé leto som sa tešil na hokej, na novú sezónu. Hovoril som si, že tím je vyskladaný dobre a nemôže to byť rozhodne horšie ako v minulom roku. Neveril som negatívnym prognózam odborníkov. Veď pred Royovým prvým ročníkom nám taktiež veľké nádeje nedávali. Veril som ako fanúšik a chcel som, aby mi výsledky „Lavín“ spôsobovali radosť v čase, keď sa mi možno v súkromí či v práci dariť nebude. Je to taká maličkosť, malichernosť a pre nefanúšikov hlúposť, ale z vás to určite pozná každý. Keď sa niečo sere, tak aj taký dobrý výsledok Avs vám dokáže napraviť náladu. Lenže o niečom takom v tejto sezóne nemôže byť ani reči.

Mnoho z vás vstáva v noci na zápasy, niektorí ani nejdú spať. Niektorí ako ja stávajú skoršie pred prácou, aby si v rýchlosti popretáčali stretnutia cez Gamecenter. A niektorí sa stránia internetu celý deň, aby sa nedozvedeli výsledok a užili si plnohodnotný záznam po práci či škole. Každý sme iný, ale všetkých nás spája túžba pozerať sa na hokej, z ktorého nebolia oči. Colorado Avalanche nám na miesto toho spôsobuje bolesť, znechutenie a dovolím si tvrdiť, že začína prichádzať o fanúšikov.

Aby sme sa bavili aj o konkrétnostiach, nebudem jasať, že posledná prehra so San Jose Sharks bola iná ako tie predtým. Áno, hráči sa snažili o niečo viac, ale stále ich hre chýbal poriadok, stratégie a srdce. Nervozita bola badať na každom jednom hokejistovi. Najviac „vtipný“ bol Matt Duchene. Jeho grimasy plné frustrácie, zbytočné debaty s rozhodcami a strácanie pukov hovoria za svoje. Čerešničkou na torte bol zúfalý pokus Patricka Roya prostredníctvom coach challenge. Colorado Frustrovaní by mohol znieť nový názov tímu.

Frustrovanosť sme tu mali posledné roky. Od skončenia prvého riadneho lockoutu sa Avalanche len a len prepadávali. Občas povyskočili, ale bol to malý, nevýrazný a dočasný skok. Nič veľké, nenamýšľajme si. Skôr išlo o náhody, o šťastné odrazy pukov, o podcenenie zo strany súperov. V podstate sa nič nezmenilo a celý denverský tím uviazol v nejakej nekonečnej slučke, z ktorej sa nemôže vyslobodiť. Prekliatie? Skôr atmosféra v celej organizácii. Nie je to chyba Roya, ale aj ďalších, ktorí sa starajú o morálku hráčov. Dnešný šport je o psychike viac ako v minulosti. A v tom Avalanche zjavne zlyhávajú. Pretože hráči a tréneri sa menia, ale výsledky zostávajú. Nie je čas vymeniť naozaj každú väčšiu pozíciu v klube? 

Je nutné prepustiť Patricka Roya a vymeniť Matta Duchenea. To bude len prvý krok na ceste k totálnej prestavbe tímu. Nie, nehovorím o „prestavbe“, ktorú sme tu mali akože posledných 10 rokov. Musí sa zmeniť veľa vecí. Josh Kroenke musí nabrať odvahu a začať konať. Lenže v 20. sezóne nadupanej udalosťami typu zápas pod holým nebom sa väčších zásahov ťažko dočkáme. Bude to bolieť, čoraz menej z nás bude sledovať zápasy naživo či zo záznamu, až v 82. dueli zostane v Eurolanche Chate posledný veriaci blázon. Niekto však bude aj tak spokojný. Zápas Stadium Series bude vypredaný, zisky zostanú zachované a pôjde sa ďalej... Zaujíma sa o nás vôbec niekto?

Súvisiace články

Odstúp! Odstúp! Odstúp! Odstúp!

Je čas zobudiť sa