Eurolanche

REPORT: Eurolanche v Bielorusku

Bol začiatok mája, MS 2014 v bieloruskom Minsku boli pred dverami a ja som našiel ponuku, ktorá sa neodmieta. Dať dokopy 25 ľudí, aby sa zaplnil midibus a vyraziť na dva zápasy MS do Bieloruska.

Bolo na to málo času, ale z východného Slovenska sa nazbierala skupina fanúšikov, medzi ktorých som sa dostal aj ja. Bola to úžasná šanca, ako navštíviť autokratickú krajinu za lacný peniaz. Vďaka MS bola zrušená vízová povinnosť pre držiteľov vstupeniek (inak stoja víza 60 € a treba ich vybavovať na bieloruskej ambasáde v Bratislave). Bielorusko nie je krajina, do ktorej robia cestovky zájazdy, preto som bol nadšený, že to vyšlo.

Výlet sme spravili na zápasy Slovensko vs Švédsko a Slovensko vs Taliansko. Vinou zranenia na MS nemohol Švédsko reprezentovať kapitán Avalanche Gabriel Landeskog, teda som v akcii nevidel žiadneho hráča Avalanche.

Vo štvrtok 15. mája sme vyrazili z Košíc midibusom smer Minsk, išli sme cez Rszeszow, Lublin do Brestu, a odtiaľ do Minsku. Cesta trvala s prestávkami spolu 18 hodín, ďalšie 2 a pol hodiny sme strávili 100 km pred Minskom návštevou vodného zámku Nesvisz Palace (na fotke).

Po viac ako dvadsiatich hodinách a prebdenej noci sme dosiahli Minsk. Bieloruským organizátorom trvalo 90 minút ubytovať našu skupinu, preto sme namiesto krátkeho oddychu na izbách vyrazili priamo na štadión. Veľmi unavení, ale nadšení. Slováci aj vinou virózy nestíhali, a proti Švédom to bola prehra 1-3.

Pred zápasom SVK-SWE

17. máj sme využili na prehliadku Minsku. Boli sme v centre viac ako šesť hodín, videli sme toho dosť. Mesto bolo pekné, upravené, čisté a bezpečné. Je tam oficiálne 0,6 % nezamestnanosť a vidno to všade, všetci v práci. V reštaurácii, kde sme sa boli najesť, bolo 14 stolov a sedem čašníkov. Samozrejme, boli sme v nej jediní hostia. Po večernom víťaznom zápase s Talianskom, sme sa vybrali naspäť na Slovensko. Cesta trvala plných 18 hodín, opäť.

V centre Minsku

Pre mňa to bola v priebehu štyroch mesiacov druhá náročná hokejová cesta (predtým Invasion VI), ale neľutujem, že som sa na to dal. Bielorusko ako krajina pre turistov nesklamalo, všetci ju chválili. Spravili si týmto dobré meno (bol to ich cieľ, samozrejme).

Teraz sa už pomaly teším nato, ako začneme chystať po rozpise sezóny plány na Invasion VII. Zmenila sa jedna zásadná vec – počet členov už nie je obmedzený. Možno v tomto roku príde absolvujem tretiu hokejovú cestu.