Eurolanche

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (5.)

Lockout je v plnom prúde a pravdepodobne zničí celú sezónu. Už pomaly nie je otázkou, či sa bude hrať, ale či ešte niekedy vôbec. Rozhodli sme sa vytiahnuť z archívu články, ktoré sme písali na počesť predošlej sezóny - možno poslednej, ktorú NHL zažila. 

Novinár Denver Postu, Adrian Dater, napísal v roku 2007 knihu „Krvavá pomsta“ s podtitulom „Príbeh najlepšej a najšpinavšej športovej rivality svojej éry“ („Blood Feud – The Inside Story of Pro Sports´ Nastiest And Best Rivalry of Its Era“ v originály). Na takmer 250 stranách mapuje najväčšie detaily najznámejšej rivality. Fanklub Eurolanche vám exkluzívne prináša kompletný prehľad knihou v siedmych častiach pri príležitosti zahájenia sezóny 2011/12 úvodným zápasom. Narazíme v ňom na Detroit Red Wings.

Colorado Avalanche zostalo po prehre vo Finále konferencie s Detroitom Red Wings zasiahnuté neznámou silou. Inak si to nikto nevedel vysvetliť. Pred začiatkom vtedy najhoršej sezóny 1997/98 sa Marc Crawford stretol s Claude Lemieuxom s cieľom vyriešiť raz a navždy jeho konflikt s Darrenom McCartym. Claude sa konečne pustil do bitky v novembri 1997 a prekvapivo, skúsenejšieho bitkára porazil. V apríli chcel tím opäť nakopnúť Patrick Roy, keď sa pobil s Chrisom Osgoodom, avšak ani to nepomohlo. Avalanche vyhrávali v prvom kole nad Edmontonom 3:1 na série, avšak v siedmom zápase prehrali pred vlastným publikum 0:4. Detroit angažoval do svojich radov Sergeia Fedorova a získal druhý Stanley Cup za sebou. Práve z jeho tábora začali znieť hlasy, že úspech Colorada bol iba jednosezónnou záležitosťou.

Nasledujúci ročník 1998/99 bol o mnoho zaujímavejší. Za nejasných okolností odišiel Carwford, aj keď mal v zmluve posledný rok. Tento prípad sa dostal až pred Garyho Bettmana. Crawford putoval do Vancouveru Canucks za výber v drafte. Na jeho miesto nastúpil vtedy neznámy Bob Hartley. Podobne ako jeho predchodca, ani on nemal pred týmto vzostupom skúsenosti s NHL. Colorado prehralo prvé štyri zápasy a v piatom remizovalo so slabým kádrom Los Angeles Kings. Na verejnosť sa začali dostávať prvé pochybnosti. Všetko „prebila“ kauza Eric Lacroix. Syn generálneho manažéra dostal výhodnú zmluvu, aj keď sa politika tímu začala uberať smerom, ako najlepšie ušetriť. Jeho spoluhráči začali pociťovať zvýhodňovanie vďaka vzťahu otec – syn a takisto nikdy nemohli byť v šatni uvoľnení. Čo keď by niečo nabonzoval? Niekoľkí hráči sa sťažovali priamo Adrianovi Daterovi, avšak s podmienkou anonymity. Dater sa nechcel opierať o anonymov a tak prípad posunul stĺpčkarovi Markovi Kiszlovi. Mark napísal ostrú kritiku, ktorá Pierra Lacroixa neskutočne vynervovala a dohnala k divokým telefonátom či tlačovej konferencii. Hartley zorganizoval stretnutie s hráčmi bez Erica (ktorý sedel vo vedľajšej miestnosti, ale všetko počul), kde dokonca podozrieval Milana Hejduka z rečí, ktoré sa dostali do médií. Hejduk však v tom čase ledva vedel po anglicky. Nakoniec sa ho zastal istý veterán, ktorý povedal, že aj tak na syna generálneho manažéra nemôžu nič povedať. Eric svoju situáciu pochopil a požiadal otca o výmenu. O dva dni putoval do Los Angeles za Romana Vopata a voľbu v drafte. Pierre to oznamoval so slzami v očiach.

Napriek Ericovmu odchodu sa nič zásadné na výkonnosti nezmenilo – neustúpil ani počet konfliktov. V decembri 1998 v zápase proti Anaheimu za nerozhodného stavu 2:2 sa Hartley rozhodol vymeniť Royu za Craiga Billingtona. Bolo to na konci zápasu a Colorado predsa len dalo gól. Craig stál v tom momente v bráne, a aj keď nespravil žiaden zákrok, výhra išla na jeho konto. Roy, ktorý útočil na rekord brankára v počte výhier, vtrhol vo výstroji po zápase do miestnosti pre trénerov, kde rozbil dva televízory a rekordér. Hartleymu odkázal nepekné slová. Na druhý deň sa za svoj čin ospravedlnil. Dater sa o tom dozvedel až o dva týždne, kedy do Denveru prišiel Montreal Canadiens. Roy si myslel, že ho chcel zosmiešniť a preto vehementne pátral po „zradcovi“, ktorý to prezradil. Dater sa kamarátil s hráčskym agentom Valeriho Kamenskeho a preto voľba padla na neho. Nasledovalo veľké pátranie a stretnutia. Dater odprisahal, že to Kamensky nebol. Napriek tomu vzťah Rusa s Royom už nebol nikdy ako predtým. Lacroix musel vedieť o všetkom a preto konal. Urobil niekoľko výmen a niektoré sa týkali hlavne jeho syna – zbavoval sa hráčov, ktorí boli na neho zlí. Keith Jones (neskôr si robil posmech z Ericovej nadváhy) putoval do Philadelphie Flyers za Shjona Podeina. Rene Corbet, Wade Belak a mladík Robyn Regehr išli do Calgary Flames za Theoa Fleuryho a Chrisa Dingmana. Napriek tomu bol Detroit stále väčším favoritom. Však jeho káder posilnil samotný Chris Chelios, ale aj náš bývalý Wendel Clark a Ulf Samuelsson.

Colorado narazilo v prvom kole play-off 1999 na San Jose Sharks. V deň prvého zápasu sa stala tragédia na škole Columbine, keď dvaja útočníci zabili 13 ľudí, 24 zranili a nakoniec spáchali samovraždu. Kvôli veľkému nešťastiu sa prvé dva zápasy presunuli do San Jose. Ďalšie tri sa hrali v Denveri, šiesty v San Jose a siedmy späť v Colorade. „Lavíny“ uspeli v prvých dvoch zápasoch, no ďalšie dva pred vlastným publikum prehrali. Štvrtý a piaty zápas sa hrali dva dni po sebe. Tréner Sharks si myslel, že to jeho jednotka, starý-známy Mike Vernon nezvládne a preto do piateho zápasu nasadil náhradníka Stevea Shieldsa. San Jose prehralo a v šiestom zápase rozhodol sériu gólom v predĺžení Milan Hejduk. Detroit si po štyroch zápasoch poradil s Anaheimom, keď od neho dostal iba šesť gólov. Avalanche sa v druhom kole stretli s Red Wings. Úvodné dva zápasy sa hrali v McNichols Arene, ktorá bola neskôr v tom istom roku zbúraná. Detroit neskutočne dominoval a domov si odnášal vedenie v sérii 2:0. Každý hovoril o rozhodnutej sérii, no nastal nečakaný obrat. Brankár Bill Ranford zastupoval zraneného Osgooda výborne, no tentoraz sa jeho výkon dramaticky zhoršil. Do brány sa tak dostal ďalší náhradník Norm Maracle. Colorado vyhralo oba zápasy v Detroite a stav série dorovnalo. Posmievajúce grimasy z tvárí hráčov „Dead Wings“ odrazu zmizli. Bol to ďalší šok, keď Colorado využilo Osgoodove zranenie aj v ďalších dvoch zápasoch a vyhralo celú sériu. Ešte pred pár dňami robili média z tímu Detroitu polobohov. Teraz padli na úplne dno. Avalanche narazili v ďalšom kole na Dallas Stars. Síce vyhrali prvý zápas na jeho ľade, no vďaka tvrdosti Richarda Matvichuka prišli o Hejduka a Petra Forsberga. Piaty zápas navyše vynechal Fleury, údajne pre problémy s alkoholom a drogami, čo sa nikdy nepotvrdilo. No napriek tomu Colorado piaty zápas vyhralo a ujalo sa vedenia v sérii 3:2. No Ed Belfour predviedol dva fenomenálne výkony a posunul Stars do Finále, kde sa stali neskôr víťazmi.

V prípade záujmu o knihu Adriana Datera Blood Feud (alebo o venovanie do nej) ma neváhajte kontaktovať na dole uvedených e-mailoch. Nabudúce sa pozrieme na sezónu 1999/00 a takisto si bližšie predstavíme Patricka Roya a Darrena McCartyho. V texte sa nachádzajú modré odkazy na info články z Wikipedie a takisto na videá.

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (1.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (2.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (3.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (4.)