Viac článkov v slovenčine a češtine

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (4.)

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (4.)Po viac ako roku rekapitulujeme sériu článkov o rivalite s Detroitom.

Lockout je v plnom prúde a pravdepodobne zničí celú sezónu. Už pomaly nie je otázkou, či sa bude hrať, ale či ešte niekedy vôbec. Rozhodli sme sa vytiahnuť z archívu články, ktoré sme písali na počesť predošlej sezóny - možno poslednej, ktorú NHL zažila. 

Novinár Denver Postu, Adrian Dater, napísal v roku 2007 knihu „Krvavá pomsta“ s podtitulom „Príbeh najlepšej a najšpinavšej športovej rivality svojej éry“ („Blood Feud – The Inside Story of Pro Sports´ Nastiest And Best Rivalry of Its Era“ v originály). Na takmer 250 stranách mapuje najväčšie detaily najznámejšej rivality. Fanklub Eurolanche vám exkluzívne prináša kompletný prehľad knihou v siedmych častiach pri príležitosti zahájenia sezóny 2011/12 úvodným zápasom. Narazíme v ňom na Detroit Red Wings.

Detroit Red Wings bol po sezóne 1995/96 zdecimovaní tím plný „depkárov“. Už dva roky mal vyhrať Stanley Cup, vyhrával rekordný počet zápasov, no na piedestál nedosiahol. Preto sa v jeho kádri začalo uvažovať o radikálnych zmenách, medzi ktoré patrili výmena trénera či dokonca Stevea Yzermana za Alexa Yashina. Red Wings sa jednoducho museli zmeniť z tímu hrajúceho na krásu, na tvrdých bojovníkov. Dopomohli tomu príchody veterána Joey Kocura, ale aj Brendana ShanahanaHartfordu Whalers za Paula Coffeyho, Keitha Primeaua a prvú voľbu v drafte. Napriek tomu získal Detroit na konci sezóny o 24 výhier menej v porovnaní s predošlou sezónou. Nikto ho nefavorizoval, špeciálne v súbojoch proti Coloradu, ktorá zažívalo najlepší základnú časť – z prvých 50 zápasov prehralo iba 12 duelov, aj keď Joe SakicPeter Forsberg odohrali iba 65 zápasov. Zranený bol aj Claude Lemieux, ktorý tak zmeškal prvé dva vzájomné zápasy oboch celkov, ktoré „Lavíny“ vyhrali. V marci nastúpil po 289 dňoch na prvý zápas proti Detroitu od hitu na Krisa Drapera. V stretnutí sa obaja hráči stretli v jedinom minisúboji, no to bolo všetko. Draper síce otvorene hovoril o vzájomnej nenávisti oboch tímov a o najväčšej vtedajšej športovej rivalite, no denverské médiá ho vysmievali – krátka strkanica má byť nejaká rivalita? Aj tretí zápas Avalanche vyhrali, no veľa radosti z neho nemali, keďže prišli o Alexeia GusarovaReneho Corbeta (zranenia hlavy po špinavých hitoch). Špeciálne Gusarov odpadol a aj tímový doktor mal obavy o jeho život. Pierre Lacroix slovne napadol po zápase svojho súpera, no to bolo všetko. Lemieux považoval „odplatu“ za Drapera skončenú. Mýlil sa.

Deň 26. marec 1997 sa navždy do dejín svetového hokeja zapísal ako „krvavý zápas“. Lemieux hral na ľade Detroitu po prvýkrát od napadnutia Drapera. Stále dostával výhražné listy a preto mu po celý čas pobytu v meste robil spoločnosť bodyguard. Celý tím Colorada eskortovala z letiska do hotela polícia. Darren McCarty povedal médiám, že odplata musí prísť vtedy, keď ju bude najmenej očakávať. Samotné média rozdávali detroitským fanúšikom posmešné tričká o Claudeovi – denverské médiá nezaostali, keď nechali vyrobiť billboard s Draperovou tvárou po napadnutí v tvare puzzle. Hráči „Červených krídel“ boli pod tlakom. Čas na odplatu prišiel. Nikto sa s nikým o tom v šatni nebavil, no každý to tušil.

Hra sa začala klasickou cestou – Colorado sa ujalo vedenia a diktovalo tempo hry. V strede prvej tretiny sme videli dve bitky klasických tvrdých chlapíkov, čo nikoho „nevzrušilo“. Až v čase 18:22 to vypuklo. Na začiatku celej odplaty stáli hráči, od ktorých by sa to čakalo najmenej: Peter Forsberg sa pobil s Igorom Larionovom. Počas toho sa „popárili“ Valeri KamenskyNicklas Lindstrom, Alexei Gusarov a Vladimir KonstantinovAdam FooteBrendanom Shanahanom. Lemieux a McCarty boli jediní voľní hráči. McCarty sa dostal zo zovretia čiarového rozhodcu i Footea a zozadu napadol Lemieuxa. Dal mu niekoľko nečakaných tvrdých úderov, pre ktoré sa náš hráč nemohol ani brániť. Prekvapujúco, rozhodcovia sa tejto dvojici nevenovali, aj keď bolo zjavné, že Lemieux melie z posledného. Patrick Roy to všetko videl a preto sa k nim rozbehol. Keď ho uvidel Shanahan, išiel mu naproti a to, čo nasledovalo, pripomínalo stret zápasníkov – Roy si pri zrážke poranil rameno a neskôr povedal, že potom, to už nikdy nebolo ako predtým. Foote, ktorý bol pôvodne v dvojičke so Shanahanom, prišiel k nemu i k Royovi. Ihneď sa k nim pridal brankár Mike Vernon. Neskôr povedal, že otvorene uvažoval o prvej bitke svojej kariéry, keďže vtedy podával zlé výkony a toto ho malo nakopnúť. Začal sa teda biť s Royom a napriek menšiemu počtu úderov vyhral nečakaným útokom ľavačkou. McCarty odtiahol Lemieuxa priamo pod svoju striedačku, keď si to konečne všimli rozhodcovia. Lemieux odišiel krvácajúc do šatne, kde dostal niekoľko štichov. Jeho zranenia neboli vážne. Hlavný rozhodca Paul Devorski dal McCartymu iba štyri trestné minúty. Po rokoch priznal, že to bola chyba. Darren mal ísť ihneď von. Do konca tretiny prebehla ešte jedna bitka a potom nasledovala konečne prvá prestávka.

Druhá tretina priniesla niekoľko ďalších bitiek, ale už žiadne krvavé odplaty. Na ľad sa síce Lemieux vrátil, no McCartymu sa nepomstil, čo mu bolo vyčítané. Lacroix sa medzičasom presunul z horného boxu do dolnej miestnosti. Pri tomto presune mierne strčil ramenom do detroitského novinára a nepovedal mu pekné slová. Počas svojej kariéry sa Lacroix dostal do viacerých konfliktov s novinármi, no mal aj svoje dobré dni. V mnohom pripomínal práve Bowmana. Keď „Lavíny“ zvýšili svoje vedenie na 5:3 v tretej tretine, všetko sa zdalo byť rozhodnuté. Domáci ale pridali dva góly a skóre vyrovnali. V predĺžení rozhodol McCarty – rozhodca Devorski bol v koncoch – rozhodol hráč, ktorý už dávno nemal hrať. K lavičke sa potom spoza bránky rozbehol Aaron Ward, ktorý nehral a bol v obyčajných teplákoch. V dolnej časti štadióna prešiel okolo Marca Crawforda, ktorý ho podľa jeho vyjadrení strčil lakťom. Crawford to poprel a povedal, že ani nevedel, kto to je. Myslel si, že to je nejaký kustód. Colorado síce prehralo, avšak nakoniec získalo Prezidentovu trofej pre najlepší tím základnej časti. V play-off prešlo cez Edmonton a Chicago, Detroit si poradil so St. Louis a Anaheimom. Dvaja rivali narazili na seba opäť po roku vo Finále konferencie.

Na začiatku série sa na podnet Bowmana zmenili rozmery hráčskej lavičky v McNichols Arene, keďže sa mu zdala príliš malá. Aj keď Detroit rozstrieľal Colorado v prvom zápase 35-19, domáci vyhrali 2:1. Roy bol fenomenálny a rovnaký výkon predviedol aj  ďalšom zápase, keď to opäť strelecky schytal 40-17. No tentoraz Avs prehrali 2:4. Ráno zobudil McCartyho na hotelovej izbe telefón z denverského rádia. Rádiá i naďalej hrali detský plač v snahe napodobniť Drapera. Lemieuxovi sa darilo. Do série s Detroitom vstúpil s 10 gólmi a 19 bodmi. V oboch ukazovateľoch bol prvý. Detroit vyhral aj druhý zápas v rade, pred vlastným publikum 2:1. Colorado začali zužovať vlastné problémy. Hráči nehrali so srdcom, nesnažili sa ako pred rokom. Problémy vzbudzovala aj prítomnosť syna generálneho manažéra Erica Lacroixa. Do Colorada prišiel po výhre Stanley Cupu v roku 1996 výmenou za Stephana Fiseta. V sérii s Detroitom o rok neskôr získal iba asistenciu. Crawford kritizoval najmä veteránov, Erica nie – a to bol veľký problém. Pred kľúčovým štvrtým zápasom mal Roy na tlačovke veľké reči, ktorými chcel nakopnúť celý tím. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Avalanche prehrali zahanbujúco 0:6. Hanebnú prehru už vtedy komentoval Mike Haynes, ktorý v hale potreboval ochranku. Tak veľká bola nenávisť. Na každý výhražný e-mail od fanúšika Detroitu reagoval rovnako – poslal mu fotku hitu Lemieuxa na Drapera. Slov nebolo treba. Náročný zápas priniesol 232 trestných minút, 204 v tretej tretine (krvavý zápas mal 148 trestných minút). Počas štvrtého zápasu série sa do preslávenej slovnej potyčky dostali Crawford a Bowman. Náš tréner musel nakoniec zaplatiť pokutu 10 000 dolárov. Kompletný prepis tohto neskutočného „rozhovoru“ medzi oboma koučmi nájdete v Daterovej knihe. Tu stačí len jediný odkaz Marca lavičke súpera: Ste lavica plná kún.!

V ďalšom zápase Colorado šokujúco vyhralo 6:0, no Detroit doma po výsledku 3:1 nezaváhal a celkovo vyhral 4:2 na zápasy. Na konci série sa pri podávaní rúk na seba Lemieux, Draper a McCarty ani nepozreli. Rivalita pokračovala ďalej.

V prípade záujmu o knihu Adriana Datera Blood Feud (alebo o venovanie do nej) ma neváhajte kontaktovať na dole uvedených e-mailoch. Nabudúce budeme pokračovať ďalšími dvoma sezónami od roku 1997 do 1999. V texte sa nachádzajú modré odkazy na info články z Wikipedie a takisto na videá.

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (1.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (2.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (3.)


David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
06/12/2012 - 17:00