Eurolanche

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (3.)

Lockout je v plnom prúde a pravdepodobne zničí celú sezónu. Už pomaly nie je otázkou, či sa bude hrať, ale či ešte niekedy vôbec. Rozhodli sme sa vytiahnuť z archívu články, ktoré sme písali na počesť predošlej sezóny - možno poslednej, ktorú NHL zažila. 

Novinár Denver Postu, Adrian Dater, napísal v roku 2007 knihu „Krvavá pomsta“ s podtitulom „Príbeh najlepšej a najšpinavšej športovej rivality svojej éry“ („Blood Feud – The Inside Story of Pro Sports´ Nastiest And Best Rivalry of Its Era“ v originály). Na takmer 250 stranách mapuje najväčšie detaily najznámejšej rivality. Fanklub Eurolanche vám exkluzívne prináša kompletný prehľad knihou v siedmych častiach pri príležitosti zahájenia sezóny 2011/12 úvodným zápasom. Narazíme v ňom na Detroit Red Wings.

Síce Colorado Avalanche porazilo vo svojom prvom historickom zápase v NHL Detroit Red Wings, ďalší vývoj sezóny nebol naklonený na jeho stranu. Nasledovali tri prehry s „Červenými krídlami“ vrátane poslednej, zahanbujúcej 0:7. Tím bol natoľko rozladený, že pri návrate na hotel vystúpili všetci hráči v  z autobusu v zápche a ďalej išli pešo. Experti považovali nový tím NHL za stále príliš nováčikovský a nebojovný. Predpokladali mu úspech v jednej play-off sérii, nanajvýš v dvoch. Nikto ani len nepomyslel, že by sa jeho obetným baránkom stal Detroit. Red Wings boli so 62 víťazstvami na vrchole. V kádri mali osem 70-a-viac bodových hráčov a sedem 20-a-viac gólových strelcov. Trofej za najmenší počet inkasovaných gólov získala dvojica Mike Vernon a Chris Osgood. Ťahúnmi boli najmä Rusi z tzv. Ruskej päťky: Igor Larionov, Viačeslav Fetisov, Slava Kozlov, Sergei Fedorov a Vladimir Konstantinov. Brankár Vernon sa dokonca vyjadril, že si viackrát počas zápasu mohol odbehnúť na pizzu. Pri aktivite jeho spoluhráčov sa totiž len málokedy podarilo súperovi dostať puk z vlastného pásma.

Na Detroit boli kladené až dve veľké požiadavky: vyhrať prvý pohár od roku 1955 a prekonať montrealský rekord v počte výhier – 60. Práve pre poslednú vec sa Scotty Bowman rozhodol nedať svojim hviezdam odpočinok, aj keď už mali dávno prvé miesto v konferencii v hrsti. Na druhej strane, Marc Crawford najlepším hráčom dožičil niekoľko zápasovú pauzu, keď už bola istá jeho druhá pozícia. V prvom kole porazili Red Wings zanikajúcich Winnipeg Jets 4:2. V ďalšom sa v siedmich zápasoch potrápili so St. Louis Blues, keď na série prehrávali 2:3. V druhom predĺžení všetko rozhodol Steve Yzerman. Colorado narazilo najprv na Vancouver Canucks, ktorý nakoniec porazilo 4:2. V štvrtom zápase jeho hráčom dopomohol rozhodca kontroverzným trestom. V poslednej, kľúčovej tretine tak v dvojnásobnej presilovke vyrovnali. Vancouveru navyše chýbala hviezda Pavel Bure.

Séria s Chicagom Blackhawks bola rovnako dramatická a takisto priniesla element chýbajúcej hviezdy v tíme súpera – bol ním Tony Amonte. Po prvých troch zápasoch vyhrávalo Chicago 2:1. Obe výhry zaknihovalo v predĺžení. V tom poslednom padol gól po chybe Craiga Wolanina. V šatni sa do neho „obul“ Claude Lemiuex. Wolanin začal plakať, čo sa neskôr zopakovalo aj v televíznom rozhovore. V play-off si už nezahral. Štvrtý zápas vyvrcholil takisto v predĺžení a opäť nám trochu pomohol rozhodca, keď neodpískal faul Sandiša Ozolinšha na Jeremyho Roenicka, po ktorom malo nasledovať trestné strieľanie. Colorado nakoniec zápas vyhralo. Do ďalších dvoch zápasov nenaskočila jednotka Ed Belfour. Podľa vyjadrení sa priotrávil jedlom v reštaurácii v Denveri. V poslednom, šiestom zápase série sa nepredstavil ani Chris Chelios. Tímový doktor mu pichol liek do nesprávnej nohy. Síce sa snažil počas oboch prestávok korčuľovať, hrať nemohol. Tím ako dôvod uviedol „problém s výstrojom“.

Hráči Detroitu nemali pred protihráčmi s Colorada pred začiatkom Finále konferencie žiaden rešpekt. Potvrdila to aj odpoveď na otázku, koho sa najviac z tábora súpera obávajú. Odpoveďou bolo meno hráča z čias Colorada Rockies. Aj Mike Keane hovoril o absencii rešpektu. Ďalej povedal, že dokonca, keď Detroit porazili, tak to súper považoval za veľké šťastie. „Červené krídla“ boli k tímu Avalanche nepríjemné hneď od začiatku. Pred začiatkom série boli všetci hráči a batožiny podrobení prehliadke so psom na hľadanie bômb. Pár hodín pred úvodným buly boli zobudení o tretej hodine v noci pre neexistujúci požiar. Ich šatňa v Detroite bola čerstvo vymaľovaná, čo spôsobilo prítomnosť nepríjemných výparov. Podľa Pierra Lacroixa práve vtedy začala veľká rivalita.

Paul Coffey otvoril skóre série. V Detroite bol stav 1:0 dlhé minúty, až si Coffey strelil nepochopiteľne vlastný gól, čo Colorado potrebovalo. Adam Deadmarsh „Lavíny“ dokonca poslal do vedenia, no Coffey všetko odčinil gólom v oslabení. V poslednej minúte predviedol parádny zákrok Patrick Roy a išlo sa do predĺženia. Nemastnou strelou v ňom priam až šokujúco rozhodol Keane. Yzerman navyše nedohral a chýbal v druhom zápase, v ktorom Colorado vyhralo 3:0. A práve vtedy odštartovala nenávisť medzi oboma médiami zásluhou nášho Terryho Freia a jeho ironických komentárov. Avalanche nakoniec uspeli v šiestich zápasoch. Výborná séria priniesla okrem iného Lemieuxov faul na Kozlova, za čo dostal jednozápasový dištanc a konečnú bodku v podobe napadnutia Drapera. Pach odvety bol cítiť vo vzduchu. Všetko ešte zhoršili Lemiuexove vyjadrenia, že „aspoň majú o čom v lete hovoriť, na miesto toho, aby rozoberali svoje prehry“ a „ak by som to nespravil, o Draperovi by nikto nikdy nepočul“.

Oba tímy viedli dve rozdielne generácie trénerov. V krátkosti vám ich predstavím, viac o nich nájdete v uvedenej knihe – najmä o Bowmanovi a jeho zaujímavej povahe. Bowman, ročník 1933, vyrastal v klasických chudobných pomeroch, no napriek tomu sa dostal do juniorského tímu Montrealu a neskôr sa stal najúspešnejším trénerom. V roku 1952 utrpel kľúčové zranenie hlavy, o ktorom sa veľmi špekulovalo a stalo sa terčom vtipov. Nikdy mu nemusela byť voperovaná železná plieška. Pri junioroch strávil ešte dve sezóny a následne ukončil krátku kariéru. Po zranení sa necítil byť takým, akým bol predtým. Zamestnal sa v Montreale Canadiens, kde trénoval lokálne tímy, pôsobil na rôznych postoch a všade bol úspešný. Síce mal len niečo cez dvadsať, už ako tréner vyhrával. V roku 1967 prišli do NHL nové tímy vrátane St. Louis. Bowman sa najprv stal asistentom hlavného trénera a neskôr v tej iste sezóne vo veku 34 rokov hlavným lodivodom. Trikrát po sebe doviedol Bluesmanov do neúspešného Finále. Pre rozpory s majiteľmi bol vyhodený. Takmer ihneď putoval do milovaného Montrealu, kde nahradil Ala MacNeila. MacNeil síce v ten istý rok vyhral Stanley Cup, u fanúšikov nebol obľúbený – nevedel po francúzsky. Bowman zažiaril. Počas ôsmich rokov v Montreale vyhral päťkrát pohár. Potom sa chcel viac angažovať v hráčskych veciach. Buffalo mu ponúklo rolu trénera i generálneho manažéra. Pri Sabres vydržal necelých osem rokov (ako GM, striedavo ako kouč). Buffalo sa stalo jediným klubom, s ktorým nedokázal vyhrať Stanley Cup. V poslednej sezóne zaznamenal bilanciu 3-7-2 a bol vyhodený. Bol to jediný prípad, kedy nazbieral viac prehier ako výhier. V rokoch 1988 -1991 si od hokeja oddýchol. Venoval sa pozícii analytika. V 1991 zavítal do Pittsburghu na post riaditeľa pre hráčske operácie. Napríklad sa podieľal na príchode Jaromíra Jágra. Pens vyhrali pohár a zopakovali to aj o rok – no vtedy už pod trénerským vedením Scottyho, keďže jeho predchodca zomrel na rakovinu. V roku 1993 odišiel do Detroitu.

O „mladíkovi“ Crawfordovi len v krátkosti. V NHL odohral iba 176 zápasov. V roku 1989 skončil kariéru a začal trénovať v OHL, len štyri roky predtým tam pôsobil jeho otec. Napriek dvom nepodareným sezónam dostal príležitosť na farme Toronta, kde sa stal uznávanou mladou elitou. Lacroixa urobil v 1994 riskantný krok a ako 33 ročného ho zobral na pozíciu hlavného trénera Quebecu Nordiques. V skrátenej sezóne sa na radosť miestnych naučil francúzštinu a získal trofej pre najlepšieho trénera. Napriek „tváričke mladého speváka zo zboru“, sa stal vášnivým a výbušným typom kouča, ktorého sa obávali aj niektorí novinári.

V prípade záujmu o knihu Adriana Datera Blood Feud (alebo o venovanie do nej) ma neváhajte kontaktovať na dole uvedených e-mailoch. Nabudúce otvoríme dej sezóny 1996/97 a budeme sa najmä venovať pamätnému „krvavému zápasu“ – veľkej odvete Detroitu. V texte sa nachádzajú modré odkazy na info články z Wikipedie a takisto na videá.

EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (1.)
EXKLUZÍVNE: O rivalite s Detroitom (2.)