Eurolanche

Príchod Raya Bourquea nikto nečakal

Adrian Dater si zaspomínal na Raya Bourquea. Inšpiroval ho článok o legendárnom obrancovi, ktorý vyšiel v jednom americkom časopise. O Rayovi nepočuli mnohí fanúšikovia už roky. V Denveri strávil síce iba 15 mesiacov, no zanechal obrovský dojem. Výsledkom nebol „iba“ Stanleyho pohár, ale aj vyvesene jeho čísla 77 pod strop Pepsi Centra. Dostal sa tak do skupiny šiestich hráčov, ktorých čísla vyradilo viac klubov ako jeden. Medzi nich radíme aj ďalšiu legendu, Patricka Roya.

Bourque sa v klube Avalanche ocitol akoby náhodou. Jeho príchod totiž nikto nečakal. Samozrejme, okrem manažérov. Pierre Lacroix spravil unikátny kúsok. Ray mu bol po skončení kariéry natoľko vďačný, že mu venoval podstatnú časť svojho rozlúčkového prejavu. Samotný Ray si po takmer 21 rokoch v Bostone Bruins vyžiadal výmenu. Ako teraz povedal, situácia v klube nebola zdravá. Tím nesmeroval za jeho cieľom – za pohárom. Bourque si myslel, že už-už podpíše s Philadelphiou Flyers. Aj na jeho prekvapenie nakoniec skončil v Colorade. Neskôr povedal, že to bolo bez debaty správne rozhodnutie.

Dater sa v čase výmeny nachádzal s tímom na tripe v Calgary. Vždy, keď sa udiala nejaká výmena, mal informácie z tajných zdrojov. Nikdy nebol prekvapený. Vedel o príchode Roya, Roba Blakea a dokonca niečo málo o angažovaní Theoa Fleuryho. O Bourqueovi však netušil nik. Keď k nemu preto podišiel zástupca klubu s tlačovou správou na recepcii, okamžite sa rozbehol k výťahom a na izbe začal písať správu.

Napriek tomu, že „Lavíny“ mali po angažovaní Raymonda bilanciu 12-2-1, prehrali v konferenčnom finále proti Dallasu Stars. Ray sa predsa len po porade s rodinou rozhodol odohrať ešte jednu a to presne 22. sezónu kariéry. V každom prípade vedel – nech to skončí, ako skončí, o rok už hokej nebude hrať. Tím na čele s Bobom Hartleym, skúsenými hráčmi, hviezdami a mladíkmi bol však neporaziteľný už od začiatku. Ray ako jeden z mála hráčov vychválil prácu hlavného trénera. Na jeho hlavu sa totiž v minulosti zniesla kritika. Práve pre problémy s tímom ho malo vedenie klubu v roku 2003 vyhodiť.

Ray vo svojich spomienkach nielen odhalil pravý recept úspechu a to oddanosť všetkých hráčov, ale aj zaujímavý rozhovor s Joe Sakicom. Legenda a kapitán klubu mu po jeho príchode ponúkla kapitánske „céčko“. Sakic doslova povedal, že on nemôže byť kapitánom v tíme, kde hrá legenda ako Bourque. Obranca mu to však opätoval podobne a nič sa nezmenilo. So Sakicom prebehol ešte ďalší zaujímavý rozhovor. Keď sa tím vracal z New Jersey do Denveru na siedmy finálový zápas, Joe riešil, ako to bude s odovzdávaním Stanley Cupu. Ako všetci vieme, kapitán Sakic nakoniec porušil tradíciu a pohár nezdvihol nad hlavu ako prvý. Prebral ho a ihneď dal Rayovi. Vznikol tak jeden z najpamätnejších momentov histórie.

Keď Colorado získalo Stanley Cup, Ray dostal zvláštne povolenie ho mať ďalšie dni len a len pre seba. Ešte v noci zburcoval celú ulicu a oslavoval až do rána. Podobne bol na tom aj jeho spoluhráč Shjon Podein. Svoj dres si dal dolu až 25 hodín po zápase. Práve Podein a Bourque spolu komunikujú pravidelne. Nikoho neprekvapí, že ho Podein kontaktuje v deň a v približnú hodinu výročia siedmeho zápasu.

Bourque sa po ani nie roku a pol v Colorade presťahoval späť do Bostonu, kde žije od roku 1979. Stal sa spoluvlastníkom reštaurácie a vo voľnom čase hrá golf. Je takisto zberateľom vín a v jeho dome nájdeme aj obraz, ktorý dostal pri príležitosti vyvesenia jeho dresu v Denveri. Jeho deti športujú a najlepšie je na tom Chris Bourque, ktorý bude hrať v ďalšej sezóne práve za Boston. Ray nevylučuje, že sa v budúcnosti do NHL vráti ako tréner či manažér. Pre nás bude navždy najlepším obrancom histórie ľadového hokeja. Nie iba rekordný počet kanadských bodov, gólov či striel, ale celý zoznam úspechov sú najlepším dôkazom.