Eurolanche

Eurolanche on Tour XVI

Ako inak sa ešte mohol posunúť projekt Eurolanche on Tour, ktorý do roku 2026 dostal členov fanklubu Eurolanche na zápasy Colorada Avalanche pätnástkrát? V poradí šestnásty výlet, ktorý sa uskutočníl v januári 2026, ponúkol veľmi pestrú odpoveď na túto otázku. Posledný trip, ktorý som ako zakladateľ fanklubu pripravil trval pre mňa osobne neuveriteľných 25 dní, čím prekonal dovtedajší rekord z Tour XV o celých päť dní.

Eurolanche on Tour XVI sa stala po mnohých stránkach unikátnou, o čom svedčí neskutočne dlhý, najpodrobnejší denník zo všetkých výletov, ktorý nájdete na tomto odkaze. Pre tých, ktorí majú menej času, som pripravili nasledovný kratší sumár.

Tour XVI by sa dala rozdeliť do troch etáp. Prvá sa začala mojim sólo tripom už na druhý deň nového roka 2026 - a to rovno nedávno otvorenou a najdlhšou non stop linkou do Denveru smerujúcej z tureckého Istanbulu. Necelý týždeň osamote nebol vlastne vôbec osamote. Síce som ho strávil na cestách po Colorade väčšinou sám so sebou, po zvyšok času som bol s mojou druhou rodinou, Kenom, Molly, Quinn a Daleom a ich dvoma psami Buttercupom a Anyushkou.

S Kenom po prílete do Denveru vo fantastickom bare Ballmer Peak.

Ken sa s jeho rodinou stal nielen mojim skvelým hostiteľom. Tradícia obedov pre partie z Eurolanche vznikla v roku 2023. Na Tour XVI sa k nej pridala ich slovenská verzia - priamo v Lakewoode som pre domácich navaril kapustnicu s americkými ingrediencami. Síce nebola 1:1 ako doma na Slovensku, ale nebola to žiadna blamáž.

Svoj sólo trip som sa vyskladal takým spôsobom, že som bol každý deň preč od rána do večera. Do programu som zaradil miesta a atrakcie, ktoré som roky obchádzal, lebo na nebol čas, prípadne sa svojim charakterom zaraďovali do kategórie pre najväčších fajnšmekrov štátu Colorado, teda pre niekoho, kto sem prišiel po prvý a poslednýkrát by nemali žiadny zmysel. Bol to mix histórie, prírody, športu, umenia a kuchyne. Colorado so všetkým, čo k tomu patrí!

Prehliadka starej letiskovej veže už neexistujúceho letiska Stapleton, múzeum bejzbalu National Ballpark Museum, chránená oblasť Florissant Fossil Beds National Monument, Sien slávy profesionálneho ródea, umelecká galéria, botanická záhrada, pavilón s motýľmi, záchranná stanica s vlkmi či jeden z mojich najpamätnejších dní v živote, ktorý som strávil nekonečnou jazdou severne od Denveru po prériách s neskutočnými výhľadmi a bláznivými zastávkami spätými s bizarnými príbehmi vrátane známych hrobov. Takto by sa dal opísať v skratke môj necelý týždeň osamote, ktorý naozaj osamote nebol.

Na siedmy deň dorazil zvyšok partie. Pre Tomáša zo Slovenska to bol návrat do Colorada po 10 rokoch a celkovo tretia účasť na Tour. Robert sa vrátil po druhýkrát a jeho sestra Eliška absolvovala premiéru. Než som pre nich prišiel poobede na letisko, pozrel som si prehliadku zvierat a účastníkov ródeo-dobytkárskej šou v centre Denveru, kde odrazu začalo husto snežiť. Po rokoch som sa vrátil aj do domu Margaret Brownovej, známej ako Nepotopiteľná Molly z Titanicu. Jednoducho, všetok čas som využíval do poslednej možnej minúty.

Hneď v ten večer nás čakal prvý zápas Avalanche tohto tripu. Domáci porazili Senators sebavedomo 8:2. Čo viac sme si mohli priať? Asi už len celkovo lepšiu bilanciu. Tá sa napokon po siedmich domácich zápasoch v rade ustálila na štatistike 3-2-2.

Oveľa viac ako priemerná bilancia nás potešilo to, čo sa dialo po poslednom zápase celého tripu. Ten bol venovaný oslave 30. sezóny Avalanche v histórii, konkrétne úspechu z roku 2001. Na ľad sa tak dostali takmer všetky hviezdy spred 25 rokov. Vďaka našim americkým priateľom sme si mohli zakúpiť VIP vstupenky na predzápasové stretnutia s niektorými superhviezdami. Partia veteránov bola rozdelená po stanovištiach, pri ktorých bolo vždy prísne určené, či môžete dostať jeden podpis od hráča alebo si spraviť spoločnú fotografiu. Zamerali sme sa na kombo fotka s Rayom Bourqueom, podpis Raya Bourquea a podpis od Joea Sakica. Stihli sme to všetko na poslednú chvíľu! Viac sa nedalo. Teda aj trochu dalo, vďaka dlhoročnému podporovateľovi Eurolanche, Stephenovi, ktorý vystál rad na to, aby mi daroval podpísaný plagát od Petra Forsberga aj s venovaním.

Z coloradského hokeja mi nedá nespomenúť ešte druhý zápas proti Columbusu. Ten sa stal jubilejným 100. zápasom v histórii projektu Eurolanche on Tour, známej predtým ako Eurolanche Invasion. Celková bilancia za 100 duelov znela 57-33-10.

K NHL sme stihli pridať jeden duel na úrovni AHL. Colorado Eagles však po zbabranom závere prehralo 4:5. Potešil nás aspoň zachytený zápasový puk, ktorý bohužiaľ trafil Elišku do ruky. Všetko bolo nakoniec v poriadku.

Pre niekoho by možno sumár z podobného tripu končil tu. Už aj teraz, s odstupom niekoľkých mesiacov, mám veru dosť, keď píšem o aktivitách, ktoré som stihol za prvých sedem dní, v ktorých finále sme boli partia štyroch Čechoslovákov. Výlet pre nás ako skupinu sa však len začal.

Múzeum dinosaurov, prechádzka v rámci územia amfiteátra Red Rocks, nakupovanie suvenírov ako každý rok, dvojhodinová jazda hlboko v horách (neskutočný zážitok), trip po čarovných banských mestečkách Goldfied, Victor a Cripple Creek, prehliadka bane Hidee Gold Mine, premiérova vyhliadková jazda vlakom v Royal Gorge, návštevy Cheyenne Mountain Zoo, múzea peňazí, denverského akvária, múzea histórie, Capitolu, surrealistického Meow Wolf Denver's Convergence Station, vzdelávacieho protiteroristického centra The Cell, prírodovedeckého múzea, leteckého múzea a čo ja viem, čo ešte všetko. Toto zďaleka nie je kompletný zoznam miest a atrakcií, ktoré sme stihli navštíviť. Je to naozaj šialené, čo sme do dňa po dni natlačili.

Vstávalo sa skoro ráno, zaspávalo sa neskoro v noci. Od tmy do tmy. Nekonečné dni, bláznivé tempo. Stihli sme všetko, čo sme si naplánovali. Dokonca aj výlet do Aspenu. Vďaka Tomášovi som sa mohol zviezť k svetoznámemu výhľadu v Maroon Bells na snežnej „kolobežke“. Eliška a Robert si to odmakali na bežkách. Celú trasu absolvoval za čas okolo troch hodín len Robert. Zvládol to ako prvý člen Eurolanche v histórii. Pamätám si, ako sme sa na tej istej trase pred niekoľkými rokmi otočili späť… Dobre nám potom padli horúce kúpele v Glenwood Hot Springs.

Pomedzi nikdy nekončiaci zoznam programu Eurolanche on Tour XVI sa zmestil aj jeden roadtrip. A nie hocaký obyčajný. Po jednom zo zápasov v Ball Arene sme nasadli do auta a vyrazili sme Las Vegas. V Utahu nás zlomila únava. Zastavili sme niekde v nekonečnej, uzimenej púšti. Svitanie nad ránom stálo za to. Neskutočný moment.

V Las Vegas sme boli dve noci. Pochodili sme centrum, zahrali si KISS mini golf, ale aj videli starý film Čarodej z krajiny OZ nikde inde ako v svetovo známej The Sphere.

Cesta do Colorada priniesla zastávku na Hooverovej priehrade, pri Grand Canyone a štvorhranici štátov Colorado - Utah - Arizona - Nové Mexiko. Dlhú cestu „domov“ sme prerušili jednonočnou zastávkou v krásnom hoteli pri červených skalách v utahskom pohraničí. Videli sme známe červené skaly v Monument Valley, ale aj cestu, kde sa nakrúcal film Forrest Gump.

Odrazu prišiel posledný zápas. Som rád, že som si ho pozrel spoločne s Andym, ktorý kedysi žil v Colorade. Priletel a strávil s nami zopár chvíľ. Poznáme sa od roku 2010. Bol to môj posledný zápas v úlohe hlavného organizátora Tour. Colorado síce prehralo po veľmi zlom výkone, avšak o predzápasových stretnutiach s veteránmi som už písal. Vypichnem z nich dva momenty. Po dlhých rokoch som konečne doplnil do svojej zbierky podpis od Raya Bourquea, hádam posledný, ktorý mi zo starej partie hviezd chýbal. S venovaním skončil na plagáte, kde dvíha nad hlavu Stanleyho pohár, na tom plagáte, ktorý sme si všetci našli pred štvrťstoročím v už neexistujúcom časopise ProHockey. Čerešničkou na torte bola gratulácia od Joea Sakica k všetkým zorganizovaným tripom, keďže sa o mojom konci dočítal v našej tlačovej správe.

Program Tour XVI nekončil ani v deň odletu. Stihli sme rozlúčkový obed s Kenom a jeho rodinou v krásnom Morrisone a dali si rozlučkovú jazdu cez oblasť amfiteáter Red Rocks. Padli aj slzy, zavládla pochmúrna atmosféra… Skutočne najlepšia Eurolanche on Tour v histórii bola na svojom konci.

Ako pre koho. Tomáš, Robert a Eliška odleteli inou linkou domov. Pre mňa sa začala trasa cez Istanbul do Viedne. V Turecku bolo lietadlo preplnené. Súhlasil som, že odletím na druhý deň za hotel, finančnú kompenzáciu a jedlo. A tak som strávil ešte ďalšiu noc na nekonečnom výlete. Domov som prišiel až na 25. deň. Čo viac som si mohol priať?

Pre najdetailnejší opis dňa po dni a pocitov z jednotlivých návštev a atrakticí, ako aj pre vašu inšpiráciu do budúcnosti vám odporúčam prečítať si najrozsiahlejší denník, ktorý kedy v histórii Eurolanche on Tour vznikol.

Related Stories

Tour XVI: Špeciálny denník

100 zápasov v histórii Eurolanche on Tour

List od Davida Púchovského