Eurolanche

Ten, kto nás dostal do šatne

Marek Svatoš zomrel. Týmto slovám som nechcel v nedeľu ráno veriť. Očakával som úplne inú správu v súvislosti s Marekom. Návrat k hokeju? Ako hráč? Ako tréner? Smrť rozhodne nie. Veď mal dve malé deti.

Na sociálnej sieti sa pravidelne objavovali fotky Mareka s jeho najbližšou rodinou. Svojich potomkov učil hrať hokej, aby raz išli v jeho šľapajách. Určite po otcovi zdedili niečo z jeho hokejového talentu, ktorý by dominoval aj dnešnej NHL, ak by jeho kariéru nepoznačili zranenia.

V auguste 2017 zorganizujeme v rámci fanklubu Eurolanche veľké stretnutie na štyri dni v Tatrách na Slovensku. Oslávime 10 rokov od založenia. Chceli sme aspoň na pár hodín pozvať o. i. aj Mareka. Jeho meno stále figuruje na zozname pre pozvaných špeciálnych hostí. Pozvánku mal dostať od nás priamo osobne v Denveri, v januári 2017 počas Eurolanche Invasion IX. Nikdy sa to nestane.

Marek vstúpil do života fanklubu Eurolanche už počas Invasion I. Historicky prvý výlet fanklubu do zámoria sa uskutočnil na prelome rokov 2008 a 2009. Nevedeli sme, čo môžeme čakať. Od Petra Budaja sme mali vopred prisľúbené lístky. Nikto však nám nepovedal, že sa trojica priekopníkov (dvaja Slováci a jeden Čech) dostanú do samotného zákulisia profesionálneho tímu z NHL.

>>> Fotogaléria Eurolanche na pamiatku Mareka Svatoša <<<

Už neviem, po ktorom zápase to bolo. Navštívili sme ich dokopy šesť. Po finálnom hvizde sme čakali na všetkých hráčov Avs v útrobách Pepsi Center. Vďaka špeciálnym lístkom sme sa dostali tam, kde sa bežný smrteľník nemôže ani len pozrieť.

A vtedy raz prišiel za nami Marek. Vo víťaznej nálade po dobrom výkone nás zavolal do šatne Colorada Avalanche. Nemohli sme tomu uveriť. Kráčali sme za ním a žili si svoj sen. Veď ešte pred pár dňami späť sme boli obyčajnými fanúšikmi z Európy. Zápasy sme sledovali v noci európskeho času. Mali nás za polobláznov. No v ten deň sme sa z detských izieb presunuli do šatne tímu NHL.

Marek nám ukázal všetko. Všetky miestnosti. Všetky zákutia. Možno sme to ani nemohli ako externí ľudia mimo klubu vidieť. Na tom však nezáležalo. Len sme chodili s otvorenými ústami a fotili každý roh veľkého bludiska.

O niečo pokojnejší sme mohli byť o pár dní neskôr na spoločnom obede s Petrom a Marekom. Ďalší príklad jeho postoja voči nám, obyčajným fanúšikom z druhej strany sveta.

Rodený Košičan sa tak navždy zapísal do histórie fanklubu. Jeho priateľské správanie a ochota vynikali. Zaradil sa medzi skutočných priateľov Eurolanche.

Podobné momenty sa zopakovali ešte na Eurolanche Invasion II a Invasion III. Potom Marek z klubu odišiel. Veľmi sme mu držali palce, aj keď už nebol hráčom nášho tímu. Bohužiaľ, zranenia boli proti.

Naposledy som ho stretol v roku 2013. Pamätám si, akoby to bolo dnes, keď HC Slovan Bratislava z KHL zorganizoval veľkú tlačovú konferenciu pri príležitosti príchodu Mareka do tímu. Na pár týždňov sa Marekova hokejová sláva obnovila. Po podpise zmluvy sme sa stretli v jednom hoteli. Rozprávali sme sa a spravili náš posledný rozhovor. Marek neváhal mi podpísať fotografie do súťaže pre členov fanklubu.

Po našej rozlúčke smerovali Marekove kroky do rodného tímu na východné Slovensko, s ktorým vyhral národný titul. Potom s hokejom skončil nadobro.

Verili sme, že sa k nemu ešte vráti – v akejkoľvek forme.

Už nikdy sa ho nedočkáme. Nezostanú v našich hlavách iba spomienky na jeho rýchle nohy, ruky a nekompromisné zakončenie. Ale aj veľa otáznikov, a hlavne otázka „Prečo?“. 

Česť jeho pamiatke.

>>> Fotogaléria Eurolanche na pamiatku Mareka Svatoša <<<

Súvisiace články

Zomrel Marek Svatoš

Svatoš: Zranenia mu zničili kariéru

Náš posledný rozhovor so Svatošom