Eurolanche

Vráť sa lockout, vráť sa...

Colorado Avalanche patrí momentálne medzi tímy, ktoré by návrat lockoutu privítali s otvorenou náručou. Niektorým možno až vyhŕknu slzy pri spomienke na krásne obdobie bez NHL. Kto by chcel späť obdobie neistoty, beznádeje a zúfalstva? Pred pár týždňami by sme takýchto ľudí hľadali márne. No po prvých desiatich zápasoch základnej časti sa ich počet len zvyšuje. Neskúšajte ma presviedčať, že by ste, napríklad, sa nechceli vrátiť do obdobia týždeň pred ukončením výluky. Všetci sme sa tešili na novú sezónu, kombinovali útoky, nastavovali budíky, kupovali NHL Game Center Live, predstavovali si krásny postup do play-off... Namiesto toho tu máme jeden veľký Cirkus Humberto. Od zápasu k zápasu nevieme, čoho svedkami budeme. Istotou hádam zostáva jedna veľká NULA v počte vstrelených gólov Avs.

Na lockout spomínam s úctou a láskou v srdci. Bolo to neporovnateľne krajšie a príjemnejšie obdobie ako to, čo zažívame teraz. Vyvrcholením práce Eurolanche počas lockoutu boli desiatky článkov na zahraničných stránkach, v ktorých sa Eurolanche objavil ako zdroj informácií. Podarilo sa to predovšetkým vďaka blízkosti hráčov k Európe. Otvorili sa nám nové možnosti pravidelných rozhovorov – či už cez Skype, e-mail, telefón alebo dokonca aj osobne. Paradoxne, neboli sme to my, ktorí sme cestovali do Denveru za hráčmi, ale práveže oni „prišli“ za nami – menovite Semyon Varlamov, Ryan O´Reilly. Paul Stastny, Matt Duchene a dokonca aj Gabriel Landeskog. Lockout jednoducho nakopol našu činnosť a za tých pár mesiacov bez NHL sme spravili toľko hodnotných rozhovor ako nikdy predtým. Zopakovať to bude už doslova nemožné. Ich celý zoznam je tu.

Logicky bolo pre to obdobie výluky pre mňa jedným krásnym snom a nie nočnou morou, ako by sa mohlo pri vyslovení slova „výluka“ zdať. Každý ďalší rozhovor nám otváral brány k ďalšiemu a k ďalšiemu. Nemuseli sme sa dobýjať ku hráčom cez prísne pravidlá tímov NHL. Všetko išlo ako po masle, k čomu prispelo zaradenie bratislavského tímu HC Slovan do KHL. Vďaka tomu sme pridali ďalšie rozhovory s bývalými hráčmi Avs, ktorí v lige pôsobia. Mojim osobným vyvrcholením lockoutového obdobia bola trojdňová cesta v Českej republike. Síce som sa do Liberca trepal 12 hodín zbytočne, no oplatilo sa. Landeskog nakoniec nehral a zostal na hoteli. Rozhovor som spravil iba s Chrisom Stewartom. No kedy v živote by mi napadlo, že sa niekedy zúčastním podobnej cesty? Ďalej som pokračoval do Zlína za Varlamovom... Bolo to ako sen. Turné, o ktorom by sníval každý.

Po tomto všetkom sa mi nemôžete čudovať, prečo mi lockout chýba. Neobmedzené možnosti a osobné stretnutia. Na miesto neho tu máme teraz sezónu NHL v plnom prúde, avšak to, čo predvádzajú „Lavíny“, má s NHL zápasmi spoločné asi toľko ako samotný lockout. Hráči sú v klube, ktorého zloženie mi začína pripomínať jeden veľký zlepenec (kto sleduje slovenskú politiku zasmeje sa za tento výraz). Jednoducho, ani tam, ani tam. Nefunguje nič. Cez výluku aspoň sa nedialo nič, takže ani nič nemohlo nefungovať. Tak preto, prosím, vráť sa lockout, vráť sa...